Dnešný deň sa v historickom kalendári spája s menom jednej z najvýznamnejších osobností slovenskej montánnej histórie – PhDr. Jozefom VOZÁROM, DrSc. Narodil sa 11. novembra 1926 v Novej Bani. Možno aj miesto, kde vyrastal (časť Stará Huta) sa podpísalo na jeho vzťahu k predmetu jeho celoživotnej práce (a záľuby) – baníctvu, vrátane baníckeho školstva a jeho histórie na Slovensku. Po vyštudovaní archívnictva na UK v Bratislave začal pôsobiť ako vedúci Ústredného banského archívu v Banskej Štiavnici, od roku 1967 pôsobí na pôde Historického ústavu SAV v Bratislave. Aktívne vyhľadával pramene v archívoch, “znovuobjavoval” ich pre to, aby ukázal nielen svetu, ale aj domácemu prostrediu, miesto a úlohu a najmä význam baníctva v našej histórii. Miesto a význam nie lokálneho, ale celoeurópskeho charakteru. O tom, že skutočne slovenské baníctvo najmä v Banskej Štiavnici a okolí nebolo neznámym fenoménom ani “hlavám pomazaným” svedčí publikácia Denník princa Leopolda z cesty do stredoslovenských banských miest v roku 1764. Dokument našiel v Rakúskej národnej knižnici vo Viedni a edične pripravil jeho vydanie v troch jazykoch – pôvodný text bol vo francúzštine a nemčine, pridaný bol slovenský preklad (Denník princa Leopolda z cesty do stredoslovenských banských miest roku 1764. Martin : Osveta, 1990. 192 s. ISBN 80-217-0112-9). Publikácia je v kolekcii SlPK pri SPU v Nitre.
____________________________________________________________________________________________
Ďalšie dve diela J. Vozára (v autorstve aj spoluautorstve) vo fonde SlPK:
VOZÁR, Jozef. Európska nepriama amalgamácia a slovenské baníctvo. Bratislava : Veda, 1988. 149 s.
KOHÚTOVÁ, Mária – VOZÁR, Jozef. Hospodárske dejiny Slovenska 1526-1848. 1. vyd. Bratislava : Veda, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2006. 160 s. ISBN 80-224-0915-4.
Knižnica bloguje 
Pridaj komentár